Retrospektíva: Cosworth Engineering

Zamýšľal som sa napísať seriál o dvorných úpravcoch jednotlivých automobiliek. Rozpísať sa o tom, ako vznikli pojmy ako AMG, RS, M-Motorsport a iné špeciálne divízie rôznych značiek. Často sa mi stáva a nebolo tomu inak ani teraz, že som pri zhromažďovaní materiálov zistil nové, zaujímavé informácie. Všetky tieto známe skratky nielenže časovo predbieha, ale nakoniec ich aj spája  jedna dobre známa tradičná anglická firma a podľa názvu už asi viete ktorá.

Spoločnosť Cosworth založili v roku 1958 dvaja anglickí konštruktéri Mike Costin a Keith Duckworth (COStin duckWORTH).  Keďže boli obaja dlhoroční zamestnancami  firmy Lotus Engineering Ltd a dobrí priatelia s Colinom Chapmanom (zakladateľ firmy) črtalo sa tak na spoluprácu, ktorá zmenila dejiny motoršportu.

Prvotné produkčnengine_costin_duckworth_hayesé série niekoľkých motorov boli predané výhradne Lotusu odkiaľ prichádzali aj počiatočné tržby a zisky. Postavili a dodali aj niekoľko závodných motorov pre Team Lotus. Úspechy tímu a teda aj motorov  vo Formule Junior im priniesli nové predaje nielen pre firmu Lotus, čo im zabezpečilo dostatok zdrojov na to, aby sa mohli odpútať od výroby bežných pohonných jednotiek a koncentrovať sa na vývoj závodných motorov.

Zlomový moment v histórii prišiel v roku 1965, keď Colin Chapman presvedčil Ford, aby podpísal objednávku na dva nové závodné motory. Štvorvalcovú jednašestku pre Formulu 2 a osemvalcový trojliter pre Formulu 1. Prvý motor, ktorý vznikol bola dvojvačková jednašestka s označením FVA (four valves – model A), ktorú dokázali nastaviť na 225 koní pri 9000ot/min. a ktorej hlava valcov poslúžila na vývoj druhého objednaného motora. Druhý objednaný motor bol trojlitrový osemvalec pre Formulu  1, na ktorý použili otestované a mierne upravené hlavy z typu FVA osadené na originálny blok so zovretím valcov 90 stupňov a s výkonom 408 koní pri 9000ot/min. Tento motor niesol označenie DFV (double four valves).

Prvý úspech zaznamenal hneď na prvom závode v Zandvoorte v roku 1967 v aute Lotus 49 Teamu Lotus. Zaujímavosťou je, že na tomto aute sa Colin Chapman opäť prejavil ako geniálny konštruktér a aplikoval svoju prevratnú myšlienku využiť motor ako súčasť šasi, čo bola vtedy vo svete Veľkej ceny úplná novinka. Celkovo v poradí však skončil na treťom mieste, kvôli problémom so spoľahlivosťou a pôrodnými bolesťami nového motora.

cosworthNasledujúci rok chlapci od Fordu a Cosworthu vysvetlili Chapmanovi, že už na tento motor nebude mať monopol a motor bude na predaj pre každého, kto si ho bude chcieť kúpiť. V roku 1970 už mal motor Ford Cosworth DFV skoro každý monopost na štartovom poli. Lotus,  Brabham, Ligier, Matra, Tyrell, Hesketh  sú iba niektorí z tých, ktorí používali DFV.  Týmto motorom dokonca dýchal aj McLaren v ktorom získal James Hunt svoj jediný titul majstra sveta.

O motore DFV sa hovorí ako o najúspešnejšom motore vo svete Formule 1 vôbec. Od roku 1968 do roku 1983 získal 12 z 15 možných titulov a dokopy 176 víťazstiev veľkých cien. Bola by to pravda, ak by sa v sezóne 1984 s nástupom turbo éry neprestal používať. Takto si prvenstvo drží Ferrari.

Tento motor vystrelil firmu Cosworth Engineering medzi elitu konštruktérskych spoločností, ak nie aj na samotný vrchol a spravil z nej to, čím je.

Myslím si, že nielen ja, ale aj Vy poznáte meno Cosworth skôr v iných súvislostiach. V súvislostiach s rýchlymi Fordami. Vďaka tomu, že Cosworth celý čas úzko spolupracoval a stále spolupracuje s Fordom, mohol vzniknúť motor s označením YB a jeho variácie. Bol to prvý motor montovaný do sériového auta, ktorý dokázal vyvinúť viac ako 100 koní na liter objemu. Jedná sa o štvorvalcový dvojliter so štvorventilovou technikou, prepĺňaný turbom.

cosworthMotor s označením YB dával do pohybu legendárny Ford Escort RS Cosworth a Sierru RS Cosworth ako homologizačný špeciál skupiny A. V sériovej špecifikácii poskytoval 204 koní. Pestrejšie sú parametre závodného motora. Pre špecifikáciu skupiny A bol motor nastavený na 370 koní.

Neskôr vznikla limitovaná séria Ford Sierra RS500 pri ktorej bol výkon motora posunutý na 270, v závodnej špecifikácii od 370 do 550 koní. RS500 dominovala v šampionátoch cestovných vozov od roku 1987 do roku 1992. Jediné auto, ktoré mohlo naozaj konkurovať Sierre RS500 ku koncu éry skupiny A bol 640 koňový Nissan R32 GT-R. Hovorí sa, že na poslednom závode v austrálskom Bathurst v roku 1992 mal domáci jazdec  Dick Johnson, ktorý so Sierrou jazdil od roku 1988, tento motor naladený až na 690 koní. Posledné autá do ktorých sa tento motor ešte montoval boli Ford Focus RS a Focus WRC.

Cosworth vdýchol život aj iným Fordom, za zmienku stoja Escort RS1600 alebo RS1800 a napríklad aj Ford Scorpio 2.9 V6 Cosworth. Ten je ale zaujímavý iba s motorom  s označením FBE, ktorý ma škrtiacu klapku na každý valec zvlášť ako eMkové BMW. Počas svojej existencie sa Cosworth postaral o pohonné jednotky veľa rôznym, iným autám. Spomeniem napríklad Opel Ascona 400/Manta 400, Opel Calibra V6 DTM a i.  Vývoj pre Mercedes ešte pred vznikom AMG – model 190E 2.3 – 16v a 2.5 – 16v, neskôr EVO1 a EVO2, variantu s krátkym zdvihom s výkonom 375+ koní. Vývoj Audi RS4 B5 a Audi RS6 C5 pre Quattro Gmbh.

Spoločnosť Cosworth Engineering prešla rokmi zmenami majiteľov. V roku 1998 sa spoločnosť rozdelila na dve časti. Na Cosworth Technology a Cosworth Racing. Prvú odkúpila Audi a dnes má meno Mahle Powertrain a Cosworth Racing dnes patrí pod Ford Motor Company.

@RWC

6 komentárov

Pridaj komentár