Retro Motoršport: Hans Joachim „Strietzel“ Stuck

• By Rady
• 9. januára 2017
• No Comments

Najradšej píšem, keď ma niečo inšpiruje. Vlastne, bez toho radšej nepíšem vôbec. Nechcem, aby som stým čo si nakoniec po sebe prečítam nebol nespokojný. Stránka a členovia klubu sú nositeľom určitej myšlienky, ktorá vychádza z hĺbky duše. Niečo také si vždy zaslúži slová nadšenia a nie priemernú spisovateľskú šeď. Nedávno som sa zobudil okolo štvrtej nadránom a potĺkal sa po dome s myšlienkami na Tie záležitosti. Poznáte ich. Tie ktoré ste mali urobiť už dávno, ale v duchu ich odkladáte so slovami, má to čas. Nemyslím poriadky v garáži. Možno odkladaná návšteva, alebo slová ktoré by bolo na mieste povedať. Takýto melancholický som zobral do ruky ešte nerozbalenú knihu z pod vianočného stromčeka a začal čítať.

Netušiac, čo vlastne držím v rukách, akoby som otvoril truhlicu po okraj naplnenú žiarivým nadšením, povedal by som až celoživotnou oddanosťou svojej veci. Našej veci. Človek verný svojej myšlienke nielen slovami, ale aj skutkami, nám niekedy vie dať svojou neochvejnou existenciou odpoveď na zložité otázky a možno aj nevedomky nám tak svieti na cestu a ukazuje smer.  O to viac ma zahrialo pri srdci,  keď som v tej fontáne nadšenia našiel fotku, článok a pekné slová venované kamarátovi, pretekárovi. Ahoj Tomáš ;-). A o pár strán ďalej, úctivý flashback s podtitulkom „Chlapi…“ adresovaný dvojke Marián Rajnoha a Julo Konček, o ktorom som mal aj ja tú česť napísať pár riadkov.

Knihu Racing N Roll nevnímam len ako memoáre, ale aj ako pamiatku venovanú významným a výrazným momentom v živote autora, okrem iného, hlavne fotografa a komentátora – Martina Straky. Tristoštyridsaťtri strán plných špecifických okamihov zo závodných tratí od začiatku 80.rokov. Každá dvoj-stránka obsahuje záber a spomienku, ktorá zaváňa viac dôležitým postrehom ako suchými faktami. V diele pána Straky som našiel presne to úprimné nadšenie, o ktorom bola reč v úvode. Ďakujem p. Straka. Po dvoch hodinách, sto-tri stranách a dvanástich marskách som sa vrátil do postele. Šťastný a spokojný. Momenty ako tento formujú moje presvedčenie a zatvárajú ústa podlízavým pochybnostiam o tom, či má zmysel ísť za svojim snom.

Dve hodinky cestovania v čase mi pripomenuli, že rubrika Retro Motoršport nám už takmer zapadla prachom a je najvyšší čas ju oživiť. Ťažko vybrať zo zlatej éry  toho najlepšieho pretekára. Každý mal svoje zlaté obdobie. Každý si zaslúži spomenúť a zhrnúť pár faktov. Rozhodol som sa prejaviť troška úcty vlastnej zvedavosti a vypátrať, kto to je ten plešatý chlap, ktorý s  Audi V8 získal v roku 1990  titul nemeckého šampióna cestovných vozov.

Hans Joachim „Strietzel“  Stuck

Strietzel(Striezel) – prezýka od starej mamy, ktorá v preklade znamená lapaj – naničhodník.

Hans Joachim sa narodil 1. januára 1951 v Nemeckom Garmisch-Partenkirchene, rodičom Christie-Marie a Hansovi Stuckovi (1900 – 1971). Ranné detstvo Hansa je zahalené do benzínových výparov. Život na hrane mal u Stuckovcov doma vždy svoje čestné miesto. Otec je v prestížnom športe známe meno. Zapísaný pod prezývkou ,,Bergkonig,,  ešte pred vojnou zbiera na otvorenom sedadle potiahnutom bravčovou kožou body pre Auto Union  v Silver Arrows. Hazardovať neprestáva ani po konflikte a v roku 1960 získa titul domáceho majstra v závodoch do vrchu. Nadobudnuté tajomstvá a finesy odovzdáva synovi Hansovi na Nürburgringu, kde pôsobí ako inštruktor.

Mladý Hans bol vyškolený a pripravený závodiť už ako 16 ročný.  Aby mohol bez vodičského oprávnenia nastúpiť do svojho prvého závodu pre Scuderiu Hanseat a vyhrať, musel žiadať o výnimku spolkového ministra dopravy. Prvé miesto mu prinieslo príležitosť posadiť sa do BMW 2002Ti  a v sezóne 1969 a 1970 reprezentovať tým Koepchen  v Nemeckom závode cestovných vozov. V roku 1971 nastúpil ako továrenský jazdec BMW pre tým Alpina v európskom šampionáte cestovných vozov za volantom BMW 2002 TI a BMW 2800CS.  Hans nezaprel otcovu krv. V roku 1974 stihol popri autíčkach vyhrať európsky majstrák Formule 2 s monopostom March – BMW 742. Formulu neopúšťa a o tri roky neskôr ho angažuje Bernie Ecclestone s monopostom Brabham BT45 s V12kou od Alfa Romeo. Bez výrazných úspechov.

Sedieť na dvoch stoličkách je najlepší spôsob ako neuspieť ani na jednej. Čas ukázal, že sa nedá koncentrovať aj na závody formátu Formule 1 aj na cestovné vozy naraz. Strietzel sústreďuje svoje úsilie takmer výhradne autám. Pod článkom nájdete zoznam úspechov, ktorý je zároveň prierezom zručností dnes spomínanej osobnosti. Je tak dlhý a rôznorodý, že si nikto nedovolí pochybovať o jeho vášni. Nenechal sa prehovárať. Ak to malo štyri kolesá a volant, Hans bol tam. Nevynechal ťahače, ani atraktívnu BMW PROCASERIE  s BMW M1. Atraktívnu ako divácky, tak aj ako príležitosť zmerať si sily s najrýchlejšími. Sériu Procar, ako podporný program Formule 1, si nenechali ujsť ani Niki Lauda, Jacques Lafitte, Dieter Quester, Marc Surer a iný. V roku 1984  dosiahne Stuck s BMW 635 CSI 1984 na druhé miesto Európskeho šampionátu cestovných vozov a až do roku 1994 sa s BMW profesionálne lúči.

Derek Bell / Hans Joachim Stuck

Na chvíľu prehadzuje výhybku na vytrvalostné závody. Rizikové pracovisko, ktoré mu ďalších päť rokov prinášalo drahé kovy, predstavovala prístrojovka v Porsche 962. Zvyšok formácie tímu Rothmans pozostával zo zvučných mien, Derek Bell / Al Holbert. Výsledok spolupráce je päť rokov za sebou bedňa.  Jedno tretie miesto, dva krát striebro, dvakrát zlato. Popritom stíha presadať do Audi 200 Quattro v Americkej sérii TransAm v sezóne 1987 a 1988 a do turbo špeciálu s genetikou Skupiny B – Audi 90 IMSA GTO v sezóne 1989.

Po zbieraní skúseností na asfaltových okruhoch sa Audi prestalo z diaľky prizerať, ako si domáce predaje osobných automobilov rozdeľujú iba značky dominantné v Nemeckom šampionáte cestovných vozov – DTM. Zákaz prepĺňaných motorov v DTM od roku 1990, je odpoveďou na otázku, prečo Audi, tak ako inokedy, aj teraz nepripravilo auto s osvedčeným päť valcovým srdcom. Inak obľúbené a silné autá dopované turbom zrazu nespĺňali pravidlá a požiadavku konkurencieschopného, atmosférického motora už v sérii. Audi V8 Quattro, vlajková loď značky, bola nakoniec jediné riešenie,  ako nezostať mimo hru. Preto homologizačný špeciál nevychádza ako obvykle zo strednej, ale z vyššej triedy. Homologizačné pravidlá stanovujú zachovať karosériu a panely sériové. Vé osmička bola v ostrej špecifikácii v porovnaní s  troj-dverovou M3 E30 alebo Sierrou Cosworth  o tristo kilogramov ťažšia. Na druhej strane, o výkon sa staral o štyri valce bohatší motor, upravený osemvalec o objeme 3,6 litra s výkonom 420, v nasledujúcej sezóne až 462koní,  s maximálnym výkonom vrcholiacim pri 9300 otáčkach. Auto do prvej sezóny upravila firma Konrad Schmidt MotorSport (SMS).

Až do siedmeho kola šampionátu bolo nasadené iba jedno auto, posila prišla až na Norisringu v podobe druhej vé osmičky, v ktorej až do konca sezóny zaskakoval  Walter Röhrl. Ako som písal v úvode, v roku 1990 získal Strietzel titul šampióna cestovných vozov – DTM s Audi V8 Quattro. Aj keď toto víťazstvo zďaleka nepredstavuje koniec jeho profesionálnej kariéry, niekde tu končí to pre mňa príťažlivé obdobie. V tabuľke pod článkom ale nájdete výrazné momenty až do jej úplného konca .

Za tých pár dní, ktoré som venoval príprave článku, som si uvedomil  a správne pomenoval Tie záležitosti z úvodu. Boli to výčitky svedomia. Spontánne napísaný úvod, ktorý jednoducho logicky nemôže vyvrcholiť do iného záveru, môže nepriamo za to, že až na jednu poslednú, som všetky Tie záležitosti vyriešil a výčitiek sa zbavil. Je to oslobodzujúci pocit. Odporúčam ho každému.

@RWC