Hodnota, rozmer a halucinácie

Predstav si, že dospievaš dnes. Čoho sa chytíš ? K čomu budeš vzhliadať ? K Justinovi Bieberovi alebo k Dare Rolins ? Pink Floyd revival nechystá a nevyzerá to ani na druhú vlnu bítnikov. Hřebejkovi s Jarchovským došiel dych a poéziu píšu chlapci z Petržalky. No nemáš čo. Esenes je v koalícii s esemká a predmenštruačný syndróm vraj neexistuje. Kto nám teraz povie pravdu ? Díky bohu, že aspoň Rišo Müller ešte spieva.

Možno za mňa bude hovoriť zaujatosť a roky intenzívneho užívania omamných látok strihnuté nemeckým rockom a talianskym popom, ale ja v starých autách vidím určitú paralelu k mravnému úpadku dnešnej spoločnosti. Rád si nahováram, že to – ktoré auto, je pamätník časom, keď ešte ženy boli dámy a páni im za to otvárali dvere a pomáhali vyzliecť kabát. Staré dobré mravy, ktoré sa už dnes nenosia. Podobne ako sa nenosí kvalita dielov v prvovýrobe. Okrem krútenia volantom, aj túto maličkosť vnímam ako pridanú hodnotu, ktorá mi len tak navyše a mimochodom spríjemňuje život so starými autami. Nepotrvá dlho a neostane veľa toho, čo by mohlo reprezentovať alebo aspoň pripomínať staromódnu poctivosť a kvalitu. Dnes máš v Untitled design (2)garáži auto, ktoré prežilo iba vďaka Tebe a možno práve teraz nejaký chalan čakajúc na vodičák surfuje po internete, upiera zrak na video, v ktorom červená Audi 100 Quattro vyliezla na skokanský mostík a už vie, že chce staré Quattro. Za chvíľu ho zavalia pojmy ako funfzylinder, torsen, Group B a je vybavený. Ja to poznám.

Ďalší práve dopozeral druhú sériu kultovej rozprávky “ Initial D“ a už vie, že chce jazdiť šmykom. Lenže on chudák ešte netuší, že bude potrebovať ľahkú zadokolku, po vzore seriálu zrejme japonskú, s manuálnou prevodovkou a samosvorným diferenciálom. Kombináciu, ktorá je už dnes zriedkavá ako sedemnástka bez mykózy po lyžiarskom výcviku. To už nedržia ani v Tuzexe. Možno z praktického hľadiska, možno ako spôsob sebavyjadrenia bude pre iného pôžitkára dôležité reprezentovať svoj postoj autom z doby, keď kožené sedačky boli naozaj z kože a ozónovú dieru mali len tí, ktorí si ju mohli dovoliť. Keď filozofia, s akou sa konštruovali autá, ešte nepripomínala podvod.

My sme mali šťastie zachytiť éru, keď tieto autá boli dostupné. Stále sa dá pri troche šťastia a trpezlivosti kúpiť niečo zaujímavé a nezaložiť pri tom kvôli pôžičke byt po babke. Autá zlatej éry, limitované série , legendy, továrenský tuning, homologizačné špeciály predstavujú súčasť kultúry, ktorá nás ovplyvňuje a baví , ale ktorá za chvíľu zostane už iba na obrazovkách monitorov bez možnosti k nej fyzicky pričuchnúť. Ak sme niekedy prepásli príležitosť sadnúť si za volant akejsi výnimočnej klasiky, je možné, že druhá šanca už nikdy nepríde. Ďalšia generácia má v tomto smere smolu, ale vďaka pacientom ako sme my, bude mať šance predsa len o niečo vyššie. Nechcem aby to vyznelo ako osveta, ja mám od filantropa ďaleko, ale keď vidím ako rýchlo sa vytrácajú klasické autá z ciest a z inzerátov, tak mám z toho úzkosť. Deje sa to Untitled design (1)takým tempom, že každý kto máte klasické auto a hovoríte si skromne autičkár, dnes na seba preberáte novú zodpovednosť. Prispieť k tomu, aby príležitosť dostala aj ďalšia generácia. Čas dal mlčky a nebadane našej, kedysi prostej úchylke nový, hodnotný rozmer, nad ktorým stojí za to sa zamyslieť.

Z tohto uhla pohľadu zrazu pripadá udržiavať staré auto v kondícii ako celkom ušľachtilá myšlienka. Záleží od Vás, aký k tomu zaujmete postoj, ale minimálne si tým môžete sami pred sebou ľahšie ospravedlniť tie nekresťanské peniaze, ktoré ste do auta ochotní s radosťou nasypať. Nejde pritom iba o zážitky z jazdy v starom aute, rád o klasických autách uvažujem ako o odkazoch, ktoré nám pripomínajú niečo, čo sa dnes už veľmi často nevidí. A to, že keď sa niečo robí poctivo a kvalitne, vydrží to naveky. Nezáleží na tom , či nám to pripomenie klasická literatúra, hudba, filmy, vzťahy, alebo Mercedes W124. Hlavne, nech nám to má stále čo pripomínať, nie že by sme nevedeli, ale život vie byť niekedy mätúci.

@RWC

3 komentáre

  • vikdriver píše:

    píšeš mi z duše. veľmi pekne sú tu pocity pretavené do textu. tiež mávam takúto melancholicko-nostalgickú náladu.

    0
  • Dogg88 píše:

    Pekný článok…veru je to krásny pocit keď sa za oknom mojej 140ky míňa krajina a keď aj po X kilometroch na ceste nestretnem rovnaké auto ako mám.
    Som rád keď móžem mať auto ktoré už pomaly vymiera.

    0

Pridaj komentár